Príchod do obce Lednické Rovne
Jaroslav Taraba sa narodil 18.januára 1932 v Leopoldove. Chlapec zo skromných pomerov sa vďaka svojej neúnavnej práci a obrovskému talentu vypracoval na vedúcu osobnosť sklárskeho dizajnu 20.storočia na Slovensku. Náhodné udalosti niekedy ovplyvnia náš život viac ako by sme si dokázali predstaviť. A presne to sa stalo aj v prípade Jaroslava Tarabu. V mladom veku ho kamarát zavolal do obce Lednické Rovne, kde „privoňal“ ku sklárskemu remeslu. Sklo mu učarovalo natoľko, že sa v Lednických Rovniach natrvalo usadil. Tu spoznal aj svoju manželku Františku, s ktorou prežil krásny, dlhý a šťastný život. Vychovali spolu 4 deti a tešili sa z mnohých vnúčat.
Skoré obdobie 1948 – 1965
V roku 1948, keď mal len 16 rokov, začal vtedy mladý a neskúsený Jaroslav pracovať ako kreslič v sklárňach Lednické Rovne. Toho roku sa stretol s Karolom Hološkom, ktorý sa práve vrátil z Argentíny a priniesol so sebou množstvo nových informácií, inšpirácií a poznatkov o skle „zo sveta“. V sklárňach postupne mladý Taraba získaval prax a mnohé zručnosti pri práci so sklom, ktoré sa neskôr naplno pretavili do jeho úspešnej kariéry dizajnéra. Taraba a Hološko si vzájomne padli do oka a hneď v úvode ich spoločnej spolupráce sa im spolu s Ing. Vojtechom Chmelíkom podaril prelomový objav v sklárskom priemysle. Vynašli tzv. princíp „ťahanej nôžky“, ktorý sa stal symbolom prvotriednej sklárskej výroby v Lednických Rovniach. V roku 1956 si fabrika nechala tento výrobný postup patentovať. V rokoch 1956 – 1959 Jaroslav Taraba navštevoval súkromné štúdium kresby a maľby v Prahe aby si doplnil svoje umelecké a odborné vzdelanie. V roku 1957 začal Jaroslav Taraba pracovať ako asistent Karola Hološka. Od roku 1960 potom pôsobil už ako samostatný výtvarník a v tomto období doštudoval aj Vyššiu priemyselnú školu sklársku v Lednických Rovniach (1960 – 1965). Od roku 1960 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
Hlavné obdobie 1965 – 1992
Postupne sa z Hološka a Tarabu stávala nerozlučná dvojka. Chodili spolu na výstavy, veľtrhy, získavali ocenenia. Postupom času sa však Taraba neustále zdokonaľoval nielen vo výtvarnej oblasti ale aj v technických znalostiach práce so sklom a jeho výroby. A tak sa z nich postupne stávali spolupracovníci, ba dokonca aj rovnocenní partneri v oblasti sklárskeho dizajnu. Netrvalo dlho , a ako sa vraví „učeň predbehol svojho majstra“. To platilo aj v prípade Jaroslava Tarabu, ktorý po Karolovi Hološkovi v roku 1972 prevzal pozíciu hlavného výtvarníka v sklárňach Lednické Rovne.
Pre mňa je sklo celým životom. Úplne. Možno to znie nadnesene, ale je to skutočne tak. Cez sklo som sa dostal ku všetkému!
Aktívne obdobie 1972 – 1992
Sedemdesiate, osemdesiate a deväťdesiate roky boli pre Tarabu mimoriadne plodné a úspešné. Počas svojho aktívneho dizajnérskeho obdobia získaval pravidelne ocenenia za svoju umelecko-technickú prácu a obrovský prínos v sklárskom priemysle. Z mnohých ocenení spomeňme striebornú medailu na medzinárodnej výstave Exempla 1972 v Mníchove, niekoľko zlatých medailí na Medzinárodných veľtrhoch spotrebného tovaru v Brne v rokoch 1975 – 1989. V roku 1981 získal Cenu Slovenského fondu výtvarných umení. Rozličných ocenení a uznaní bolo počas aktívnej kariéry Jaroslava Tarabu naozaj mnoho. Jaroslav Taraba bol však vždy človek skromný, čestný a pracovitý. Svoje ocenenia a úspechy nikdy neprezentoval s povýšením. Práve naopak. Najviac sa tešil zo samotnej práce so sklom a faktu, že jeho prácu poznajú a na dennom poriadku používajú ľudia doma aj v zahraničí.
Neskoré obdobie 1992 – 2020
Jaroslav Taraba zastával pozíciu hlavného výtvarníka v sklárňach Lednické Rovne až do roku 1992 kedy odišiel na zaslúžený odpočinok, na dôchodok. Ani doma však neprestal tvoriť a dá sa povedať, že bežne si po inšpiráciu, cenné rady a skúsenosti jeho nasledovníci a kolegovia zo sklárni chodili priamo k nemu domov. Aj počas dôchodku tak bol aktívnou súčasťou sklárne Lednické Rovne.
Doteraz som mal takú tendenciu aby tie funkčné objekty až príliš slúžili tomu človeku. Teraz som si dal taký cieľ, že tie funkčné objekty vysuniem na také trošku extrémne nožičky aby v tom priestore hrali už takú úlohu oživenia toho interiéru.
Okrem sklárskeho dizajnu sa Jaroslav Taraba venoval aj celému spektru umeleckých činností od klasickej maľby, portrétov, rezbárstvu, plastikám a mnohým ďalším aktivitám, za čo mu bola v roku 2009 udelená Cena ministra kultúry SR v rámci Národnej ceny za dizajn a celoživotné dielo a prínos pre slovenský dizajn. V jeho rozsiahlej a pestrej výtvarnej tvorbe sa môžeme stretnúť s motívom klasickej krajinky najčastejšie inšpirovaným priamo z prostredia krásnej obce Lednické Rovne ale aj náboženskými motívmi, nakoľko bol silne veriaci. Jeho vzťah k Bohu sa odzrkadlil v jeho umeleckej tvorbe ale aj v harmonickom, šťastnom a dlhom živote. 30.apríla 2020 nás vo veku krásnych 88 rokov navždy opustil a zanechal po sebe kultúrne dedičstvo, posolstvo a vzor ako prežiť aktívny a krásny život plný úspechov na poli pracovnom ale aj v súkromí.
Doma je len doma. Ten pokoj mi strašne dobre slúžil.
